Potrebujem pomoc

Áno, psychické týranie je druh násilia v partnerských vzťahoch. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je násilie v intímnych vzťahoch také správanie, ktoré spôsobuje fyzickú, sexuálnu, alebo psychologickú ujmu vrátane fyzickej agresie, sexuálneho nátlaku, psychického zneužívania a kontroly správania. Psychickým násilím je napríklad uplatňovanie moci a kontroly vyhrážkami, ponižovaním, alebo žiarlivosťou. Pri každom fyzickom násilí dochádza aj k psychickému týraniu, keďže toto správanie zasahuje obeť aj po psychickej stránke.

Áno. Tak ako sa niektorí muži dopúšťajú násilia na svojich partnerkách, tak sa aj niektoré ženy dopúšťajú násilia na svojich partneroch. Násilie sa navyše nevyhýba ani homosexuálnym párom. Je ťažké získať spoľahlivé dáta, ktoré by vypovedali o štatistikách výskytu domáceho násilia. Vo všeobecnosti ale platí, že ženy zažívajú domáce násilie v oveľa vyššej miere ako muži, a to z rôznych dôvodov – historických, kultúrnych, sociálnych, ekonomických. Vtedy hovoríme o rodovo podmienenom násilí. Avšak vo svojej praxi sa stretávame aj so ženami, ktoré sa dopúšťajú násilia na svojich partneroch. Niektoré z nich si to uvedomili, prevzali zodpovednosť za svoje správanie a pracujú na zmene.

Môžeme mať pocit, že domáce násilie sa týka najmä rodín s nižším socioekonomickým statusom – nižšie dosiahnuté vzdelanie, nižšia príjmová kategória, súvislosť s nadmerným užívaním alkoholu či drog. Tieto faktory síce môžu do určitej miery súvisieť s vyšším výskytom domáceho násilia, ale neznamená to, že v “lepších rodinách” je domáce násilie tabu. Niekedy sme až zaskočení, aké ťažké formy násilia sa vyskytujú v partnerstvách vzdelaných a inak úspešných ľudí. Násilné prejavy sa vyskytujú prierezovo v celej našej spoločnosti a väčšina z nás sa s domácim násilím v nejakej jeho forme už aj stretla. Pokiaľ máte podozrenie, že zažívate, alebo sa dopúšťate násilia, nepodceňujte ho a vyhľadajte odbornú pomoc alebo radu.

Áno. Pri našej práci s osobami, ktoré sa dopúšťajú násilia v partnerských vzťahoch vychádzame z premisy, že násilné správanie je naučené a je voľbou. Človek, ktorý sa násilia dopúšťa, sa preto môže rozhodnúť násilné správanie eliminovať a nahradiť ho prijateľnými – nenásilnými formami správania.
Agresívne správanie často slúži ako prostriedok na zbavenie sa pocitu bezmocnosti, ochranu ega, alebo uvoľnenie vnútorného napätia. V zásade ide o pozitívne ciele, ale dosahované nevhodnými prostriedkami. Pokiaľ si to človek uvedomí a preberie zodpovednosť za svoje násilné správanie, vieme mu pomôcť rozvinúť schopnosť pracovať konštruktívnejšie s vlastným napätím, voliť nenásilné komunikačné vzorce, zlepšiť schopnosť empatie a porozumenia, ale aj prehodnotiť svoje postoje a hodnoty.

V Dohovore OSN o právach dieťaťa z roku 1989 sa zmluvné strany dohovoru zaručili, že prijmú opatrenia, aby „žiadne dieťa nebolo podrobené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu“. Odvtedy mnohé krajiny sveta a väčšina európskych krajín zakázala používať fyzické tresty vo výchove. Môžeme si myslieť, že veď predsa „jedna výchovná“ vo vhodný moment dieťa naučí hraniciam či rešpektu, alebo nás síce mrzí, keď nám „prasknú nervy“, no vlastné zlyhanie ospravedlňujeme neprípustným správaním dieťaťa. V Liberate veríme, že akékoľvek násilie, fyzické či duševné, môže mať negatívny vplyv na kognitívny aj emocionálny vývin dieťaťa. Ako rodičia, ktorým záleží na výchove svojich detí, hľadáme nenásilné výchovné alternatívy a snažíme sa k deťom pristupovať láskavým a rešpektujúcim spôsobom, no zároveň ich učiť aj rešpektu k iným ľuďom a k dodržiavaniu pravidiel a poznaniu hraníc. Radi sa s vami podelíme o naše skúsenosti a pomôžeme vám na vašej ceste k lepšiemu rodičovstvu.